Bolesť chrbta je v medicíne naliehavým problémom. Spolu so skutočnosťou, že bolesť chrbta je jedným z najčastejších dôvodov návštevy lekára, mnohé aspekty tohto problému sú stále zle pochopené a existuje len veľmi málo spôsobov liečby, ktoré majú silnú dôkazovú základňu.
Počas života trpí bolesťami chrbta aspoň raz 70 – 80 % populácie. Podľa epidemiologických štúdií prevalencia bolesti v dolnej časti chrbta dosahuje 40-80%. U 10-20% pacientov v produktívnom veku prechádza akútna bolesť chrbta do chronickej. Práve táto skupina pacientov sa vyznačuje nepriaznivou prognózou z hľadiska rekonvalescencie a tvorí 80 % všetkých nákladov na zdravotnú starostlivosť na liečbu bolestí chrbta.
Bolesť chrbta pozná každý. Dokonca aj tí, ktorí nevedeli o lekároch, niekedy pociťujú bolestivé pocity, ktoré sa vyskytujú pri chôdzi aj v pokoji, vo verejnej doprave, v práci, dokonca aj počas spánku. Spravidla sa prvé prejavy nepohodlia v chrbte pripisujú únave, prepracovaniu, nadmernej fyzickej námahe. Bolesti chrbta totiž často samé odznejú po niekoľkých hodinách odpočinku. Chronická bolesť je však dôvodom na obavy. A nie nadarmo. Veď to môže byť jeden z prvých signálov ochorení chrbtice, prípadne iných vnútorných orgánov.
Čo spôsobuje bolesti chrbta?
Zranenia alebo jednoducho zranenia spravidla vedú k tomuto typu nepohodlia, a to:
- zlomeniny;
- skolióza;
- kŕče;
- Preťahovanie svalov;
- Choroby srdca, obličiek;
- Pruh;
- Osteochondróza.
U dievčat bolesť chrbta, sprevádzaná únavou, naznačuje tehotenstvo. Bolesť chrbta je častá pre ľudí, ktorí sa málo hýbu, pracujú dlho za počítačom alebo sa venujú fyzickej práci spojenej s nosením ťažkých predmetov. Tiež prispieť k vzniku bolestivých pocitov podvýživa, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu.
Čo spôsobuje bolesti chrbta?
Klinickými prejavmi vertebrogénnej patológie sú kompresno-ischemické syndrómy, najmä radikulopatia (od 5 do 10 %) a svalovo-tonické reflexné syndrómy, ktoré sprevádzajú radikulopatiu alebo sú pozorované izolovane (90 %).
Každý lokálny bolestivý stimul vyvoláva v prvom rade reflex v jemu zodpovedajúcom segmente. V tejto zóne pozorujeme oblasť kožnej hyperalgézie, svalového napätia, bolestivé body periostu, obmedzenie pohybu v príslušnom segmente chrbtice a (možno) dysfunkciu vnútorného orgánu. Reflexný efekt však nie je obmedzený na jeden segment. Dystrofické zmeny v jednom segmente pohybu chrbtice vyvolávajú reakciu značného počtu segmentov, čo spôsobuje napätie v extenzorových svaloch chrbta. Patológia na periférii spôsobuje centrálnu reakciu; to vedie k zmene stereotypu pohybu ako spôsobu ochrany poškodenej konštrukcie. Vzniká tak zmenený typ pohybu, ktorý môže pretrvávať aj po odstránení periférneho procesu, ktorý ho spôsobil.
Bolesť chrbta sa vyznačuje nielen lokálnym bolestivým syndrómom, ale aj výraznými psychickými prejavmi. Vo výške bolesti sa vyvíja výrazný pocit úzkosti až depresie. Zároveň dochádza k emočnej nestabilite v hodnotení bolesti, ako aj k zveličovaniu vonkajších prejavov bolesti, alebo naopak, neprimerane nadmernej opatrnosti v pohyboch. Zároveň sú úzko spojené aspekty zdravia a práce, ich kombinácia s ekonomickými ukazovateľmi, riziko straty zamestnania. Len všeobecný lekár môže pri liečbe pacienta brať do úvahy všetku rôznorodosť faktorov.
Dlhotrvajúce bolesti chrbta, ktoré vás nútia navštíviť lekára, sú spôsobené poškodením samotných stavcov, medzistavcových platničiek a kĺbov, väzivového či svalového rámca chrbtice. V tomto prípade môže byť ochorenie, ktoré viedlo k vzniku bolesti, relatívne priaznivé z hľadiska liečby a prognózy (napríklad osteochondróza) a smrteľné (metastázy v chrbtici, mnohopočetný myelóm).
Okrem toho môžu byť bolesti chrbta sprevádzané ochoreniami vnútorných orgánov, ako je pyelonefritída, ochorenia vnútorných pohlavných orgánov, dolné črevá.
Bolesť chrbta pri rôznych degeneratívno-dystrofických léziách chrbtice má spoločné patogenetické znaky. V súčasnosti sú známe tri hlavné patofyziologické mechanizmy rozvoja bolesti chrbta. Prvý mechanizmus je spojený s periférnou senzibilizáciou, to znamená so zvýšením excitability periférnych receptorov bolesti (nociceptorov) v dôsledku traumy, infekcie alebo iných faktorov. Nociceptory zodpovedné za bolesti chrbta sa nachádzajú v anulus fibrosus medzistavcovej platničky, zadnom pozdĺžnom väze, supraspinatus, interspinóznych a intertransverzálnych väzoch, oblastiach dura mater, fazetových a sakroiliakálnych kĺboch, koreňoch miechových nervov, miechových gangliách, paravertebrálnych svaloch. Stavce a ligamentum flavum zvyčajne nemajú nociceptory. Centrálna časť medzistavcovej platničky obsahuje veľké množstvo enzýmu fosfolipázy A2ktorý sa podieľa na metabolizme kyseliny arachidónovej, čo vedie k tvorbe mediátorov bolesti, ako sú prostaglandíny a leukotriény. Okrem toho sa zo senzorických vlákien obklopujúcich zadný roh miechy môžu uvoľňovať neurogénne mediátory bolesti, ako je látka P, vazoaktívny črevný peptid (VIP) a peptid regulovaný génom kalcitonínu, ktoré spôsobujú bolesť. Látka P a VIP podporujú zvýšenie enzymatickej aktivity proteáz a kolagenáz a môžu podporiť degeneratívne procesy v trojkĺbovom komplexe (medzistavcová platnička, stavce a fazetový kĺb). K senzibilizácii receptorov dochádza v dôsledku poškodenia muskuloskeletálnych tkanív chrbta a uvoľnenia týchto prozápalových látok. Výsledkom je, že aj slabé mechanické podnety aktivujú nociceptory a spôsobujú bolesť.
Druhý patofyziologický mechanizmus – nervová ektópia – vzniká poškodením koreňa, nervu alebo miechového ganglia pri ich poranení, kompresii alebo ischémii. Znižuje sa prah dráždivosti senzorických neurónov, objavujú sa ektopické zdroje spontánnych impulzov, výsledkom čoho je ťažko liečiteľná neuropatická alebo radikulárna bolesť. Ďalším potenciálnym zdrojom radikulárnej bolesti je spinálny ganglion.
Tretí mechanizmus je spojený s centrálnou senzibilizáciou, ktorá je charakterizovaná zvýšením počtu funkčných štruktúr v mieche a mozgu, keď na periférii dochádza k nociceptívnej stimulácii. Kedykoľvek dôjde k bolestivému podráždeniu, zintenzívni sa v mieche, čo spôsobí zvýšenie bolesti. Zároveň aj slabá stimulácia aferentácie prispieva k vzniku takzvanej centrálnej bolesti. Priame poranenie mozgu (poranenie chrbtice, mŕtvica) môže tiež vyvolať centrálnu senzibilizáciu.
Aká je povaha bolesti chrbta?
Bolesť chrbta je spravidla bolesť, ťahanie, sústredenie sa v určitej oblasti chrbtice. Vyskytujú sa však aj prudké, nečakané záchvaty, takzvané lumbago. Je tiež možné ožarovanie bolesti chrbta s jej rozšírením na končatiny, krk, ramená. Sú teda možné rôzne prejavy ochorení chrbta, čo naznačuje pozornosť, s ktorou je potrebné liečiť určenie štádia ochorenia a jeho typu.
Ako rozpoznať bolesť chrbta?
Aby sa určila potrebná liečba, lekári spravidla najprv hovoria s pacientom a zaujímajú sa o symptómy, ktoré spôsobili bolesť chrbta, ako aj o stav iných orgánov. Môžu sa vyžadovať aj testy krvi a moču, ako aj fyzické vyšetrenie.
Medzi používané moderné diagnostické metódy:
- röntgen;
- Magnetická rezonancia;
- CT vyšetrenie.
Ako sa lieči bolesť chrbta?
Bohužiaľ, nie je možné úplne zbaviť sa takého stavu, ako je bolesť chrbta, avšak pravdepodobnosť minimalizácie nepohodlia je vysoká. Na to sa používajú lekárske metódy, ako aj metódy konzervatívnej medicíny.
Takže z najčastejšie používaných liekov:
- Protizápalové lieky;
- Chondoprotektory;
- Svalové relaxanciá;
- Lieky proti bolesti.
Pamätajte však, že nadmerná konzumácia všetkých týchto liekov môže viesť k vedľajším účinkom, preto ich kupujte a užívajte len na odporúčanie lekára.
Metódy konzervatívnej medicíny sú väčšinou bezbolestné a neprinášajú komplikácie, mali by sa však používať aj pod vedením lekára, ktorý zohľadní vaše bolesti chrbta. Napríklad s prekonanými srdcovými chorobami, herniou, problémami s krvnými cievami a krvným obehom môžu metódy manuálnej terapie len poškodiť. Medzi neliekové metódy široko používané na rôznych klinikách môžeme rozlíšiť:
- Masoterapia;
- Fyzioterapeutické procedúry;
- Metódy manuálnej terapie;
- akupunktúra;
- Laserová terapia;
- Elektroforéza.
Pamätajte, že ktorúkoľvek z týchto činností by mali vykonávať iba odborníci!
Priebeh liečby spravidla trvá asi dva až tri týždne a na konsolidáciu výsledku môžete pripojiť liečbu v sanatóriu.
Ako predchádzať bolestiam chrbta?
Aby vás bolesť chrbta zriedka obťažovala, dodržujte tieto pravidlá:
- Udržujte svoj postoj, nehrbte sa;
- Nepracujte dlho v rovnakej polohe;
- Pokúste sa menej sedieť so skríženými nohami;
- Robte menej náhlych pohybov;
- Spite na tvrdej posteli;
- Jedzte správne, prestaňte fajčiť a alkohol;
- Choďte na šport, choďte do posilňovne alebo do bazéna, navštevujte sekcie aerobiku alebo jogy;
- Nechoďte dlho na vysokých opätkoch.
Bolesť chrbta je dosť nepríjemná, najmä pri jej chronických prejavoch a prudkých záchvatoch, avšak správna liečba a aktívny životný štýl vám môžu tento problém ľahko pomôcť!